Pokrok zaznamenali vedci vo výskume nových potenciálnych spôsoboch
liečby neplodnosti u žien. V štúdii medzinárodného tímu vedcov
publikovanej v časopise Nature odborníci identifikovali 290 génov, po
ktorých poškodení starnú vajíčka. Následkom je predčasná menopauza,
ktorou sa u žien končí plodnosť. U myší experti dokonca dokázali dobu
plodnosti významne predĺžiť manipuláciou s vybranými génmi.
Toto zistenie prispieva k názoru, že Kelti spájaní s týmto obdobím
hromadne migrovali naprieč kontinentom. Odborníci z Archeologického
ústavu Akadémie vied ČR pod vedením Alžběty Danielisovej skúmali šperky a
osobné veci dennej potreby pomocou chemickej materiálovej analýzy, pri
ktorej zistili, že suroviny použité na výrobu týchto predmetov
pochádzajú z rôznych geografických oblastí.
Úspech zaznamenali aj vedci v Španielsku. Štúdia publikovaná v odbornom
časopise PNAS vytvorená medzinárodným vedeckým tímom uvádza, že červený
pigment na stalagmitoch v španielskej jaskyni Cueva de Ardales neďaleko
Malagy je neandertálske umenie staré 64.800 rokov. Mohlo by sa jednať o
jedno z najstarších druhov umenia v Európe. Pigmenty na jaskynných
stalagmitoch boli nanášané "špliechaním a fúkaním" pri rôznych
príležitostiach, počas niekoľkých tisícok rokov. Štúdia potvrdzuje
dávnejší výskum, v ktorom vedci prišli s tvrdením, že červené sfarbenie
stalagmitov nie je spôsobené prírodne oxidáciou železa, ale ide o druh
umenia. Zistenia prispievajú k hypotéze, že neandertálci neboli až takí
primitívni príbuzní rodu Homo sapiens, ako sa predpokladalo.
V oblasti štúdie klimatických zmien vyšla analýza nemeckej Bonnskej
univerzity publikovaná v akademickom žurnále PNAS, kde geológovia
porovnávali priestorovú a časovú distribúciu metánu v ovzduší severnej
Sibíri pomocou satelitnej spektroskopie a geologických máp. Koncentrácia
metánu v ovzduší mala súvis s minuloročnou vlnou teplôt, ktorá zvýšila
produkciu emisií plynu z vápencových formácií pod topiacim sa
permafrostom. V skúmaných oblastiach sa zvýšená koncentrácia objavila
počas extrémnych horúčav v roku 2020 a pretrvala aj mesiace po tom.
Humanitárna organizácia Oxfam sa však na klimatické problémy pozerá z
iného pohľadu. Varuje, že výsadba stromov za účelom zníženia emisií
oxidu uhličitého môže zvýšiť do roku 2050 cenu potravín až o 80 percent.
Organizácia chce upozorniť aj na iné riešenia znižovania emisií, keďže
takéto zalesňovanie môže znížiť výmeru pôdy potrebnej na pestovanie
potravín.
Pozoruhodný úspech zaznamenal aj medzinárodný tím, ktorého súčasťou boli
aj českí biológovia. Tí zistili, že suchozemské rastliny počas svojej
evolúcie často využívali už existujúce gény na nové účely. Ukázalo sa,
že samčie pohlavné bunky a s nimi súvisiace rozmnožovacie štruktúry
slúžia ako "prírodné laboratórium" pre evolúciu nových génov.